Reštaurácia Góvinda

Prečítajte si viac o reštaurácii Góvinda

Podľa Véd je zmyslom ľudského života realizovať svoju pravú podstatu, pochopiť,
že každý je služobník Boha a má s ním obnoviť svoj večný vzťah. To začína poznaním,
že sa líšime od dočasných hmotných tiel, že nie sme telo, ale duša - večne individuálna
duchovná čiastočka v tele a Boh v podobe nadduše, ktorá sídli vo všetkých bytostiach
ako svedok a schvalovateľ. Pretože sa mylne považujeme za hmotné bytosti, trpíme,
ale v skutočnosti je naša podstata večná, plná poznania a blaženosti. Proces obnovenia
nášho pôvodného vedomia a prebudenie našej lásky k Bohu sa nazýva bhakti-jóga,
alebo uvedomovanie si najvyššej božskej osobnosti Krišnu.

Meno Krišna má zvláštny význam. Existuje jeden Boh, ale má nespočet mien a duchovných
podôb, a každé meno popisuje určitý aspekt Jeho osobnosti. Vo Védach ale nachádzame meno
Krišna, ktoré obsahuje všetky nekonečné božské vlastnosti Boha v jeho pôvodnej zvrchovanej
podobe. Meno Krišna taktiež znamená "vše-príťažlivý".

Védy sú pokladnicou poznania o Krišnovi a o našom večnom vzťahu k Nemu. Od iných
svätých písiem sa líšia tým, že osobné rysy Boha popisujú veľmi podrobne, aby tak prebudili
našu lásku k Nemu. Je to dar Krišnu, duchovných učiteľov a oddaných svetu: kultúra, ktorá
spája všetky druhy ľudského snaženia k duchovnej dokonalosti, o ktoréj sa často súdi,
že je dosiahnuteľná iba osamelým meditujúcim. Vo Védskej kultúre prestupuje vedomie
Krišnu všetkými aspektami života, nielen umením, hudbou, architektúrou a literatúrou,
ale jeho dôležitou súčasťou je taktiež veda o varení, tele a jeho uzdravení.

To, čo odlišuje védsku kuchynu od iných, je kuchárové duchovné vedomie. Vo väčšine
náboženských systémov ľudia Bohu ďakujú, že im poskytol ich denný chlieb, tu však oddaní
tento denný chlieb Bohu ponúkajú a vyjadrujú tak svoju lásku k Nemu. A Boh odpláca.
V Bhagavad-gíte, jednom z védskych písiem, Krišna hovorí, že prijíma každé obetovanie,
či je to už len lístok, ovocie alebo voda, ak mu to ponúkame s oddanosťou, a zo svojej
nepochopiteľnej milosti obeť zduchovnie tým, že ju osobne ochutná. To čo bolo obyčajným
jedlom, sa takto stáva milosťou Pána Krišnu, prasádam. A to, čo bolo obyčajným jedením,
sa stáva bohoslužbou, láskyplnou výmenou vzťahu s Pánom.

Prijímanie prasádam má na človeka úplne iný účinok, ako strava, ktorá bola pripravená
v niektorej z troch hmotných kvalít, menovite: pre zisk, potešenie jazyka, alebo len na prežitie.
Pri varení myslíme na veľa vecí, avšak potešenia Boha medzi ne obvykle nepatrí. A keď sa varí
jedlo bez vedomia Boha, potom kuchárovo materialistické vedomie a myšlienky ovplyvňujú
každého, kto také jedlo je. Keď ale prijímame prasádam, jedlo varené s oddanosťou Bohu
a Jemu s láskou ponúkané, naše srdce sa očisťuje. Mukunda Gósvámi, jeden z duchovných
učiteľov hnutia Hare Krišna, hovorí: "Keď jete obyčajné jedlo, jednoducho v sebe pestujete
zmyslové žiadosti užívať si tohoto hmotného sveta, ale keď prijímate prasádam, umocňujete
svoju lásku k Bohu s každým sústom."

Nečakáme od čitateľov, že začnú jesť výhradne indické jedlá. Védska kuchyňa pochádza
z Indie, ale je nutné dodať, že obetovanie jedla Krišnovi nie je v tomto smere vôbec
obmedzené. Recept nemusí pochádzať nutne z Indie, pokiaľ suroviny a prísady sú rastlinnej
a mliečnej povahy a spôsob prípravy vyhovuje védskym zásadam. Napríklad v Taliansku,
kde väčšina našich oddaných a priateľov má stále vo veľkej obľube svoju národnú kuchyňu,
sa takmer každé indické jedlo pripravuje taktiež z cestovín, pochopiteľne bezvaječných.
Štýl varenia nie je tak dôležitý ako oddanosť Krišnovi, ktorá do varenia vchádza.

Keď hovoríme o "indickej kuchyni", myslíme tým skutočnú védsku kuchyňu, a nie školy
indického varenia na spôsob "kuracie karí". Mäso sa za starých védskych dôb prakticky
nejedlo. Do Indie tento zlozvyk priniesli až cudzí dobyvatelia, najmä muslimovia, ktorí
prišli v 16. storočí z Perzie, ďalej Portugalci a nakoniec britskí kolonisti. Navzdory
storočnej nadvláde mäsožravcov je ale India stále domovom veľkého množstva vegetariánov.

India je tradične vegetariánska, pretože jej dávna védska kultúra učí, že každý život je posvätný,
a že zbytočné zabíjanie nevinných tvorov je hrubým porušovaním Božích zákonov.
Prírodné zakony nútia všetky druhy života pri výbere stravy nasledovať svoj inštinkt,
ale človek, ktorý je obdarený vyššou inteligenciou, môže pri výbere svojej potravy uvažovať
o vyšších duchovných princípoch. Šríla Prabhupáda vo svojich knihách vysvetľuje:
"I keď zákon prírody hovorí, že človek sa musí udržovať na žive na úkor inej živej bytosti,
existuje tiež zákon zdravého rozumu. Človek má dodržovať zákony písiem, čo zvieratá nemôžu".

Védy definujú pravého vegetariána ako toho, kto neje žiadne mäso, ryby a vajcia. Tí, ktorí
sa zriekajú mäsa, ale jedia vajcia alebo ryby, nemôžu byť považovaní za pravých vegetariánov.
Jedia telá živých bytostí, alebo ich zárodky. Ten, kto sa stane vegetariánom iba preto,
aby sa vyhol zabíjaniu zvierat, nemusí možno vidieť žiadny dôvod k odmietaniu neoplodnených
vajec. Pokiaľ sa ale na celý problém pozrieme z pohľadu védskej filozofie a uvedomíme si,
že vajce, či už oplodnené alebo neoplodnené slúži k narodeniu sa živej bytosti kuriatka alebo iného druhu.
Niektorí z vegetariánov, takzvaní vegáni, odmietajú nielen mäso, ryby a vajcia, ale taktiež
mlieko a mliečne výrobky, pretože z morálneho hľadiska nesúhlasia so zneužívaním
kráv v mliečnom priemysle. Krišnoví oddaní tak isto celkovo zavrhujú týranie zvierat.
Mlieko ale pijú, lebo je podľa Véd potrebné pre ľudskú civilizáciu. Svoj súcit preukazujú
rozširovaním védskej zásady o ochrane kráv (gorakšja) a pokiaľ je to možné, pijú iba mlieko
z fariem hnutia Hare Krišna, kde sú kravky milované a chránené. Vo Védach sa píše,
že Krišna ma večné kravky "Surabhi" vo svojom duchovnom sídle, a každý deň ich berie osobne
na pašu.

Mnoho ľudí sa stalo vegetariánmi, avšak neskôr sa vďaka slabému presvedčeniu znovu vrátili
k starým návykom. Je isté, že by s pojedaním mäsa skoncoval oveľa väčší počet ľudí, keby
mali znalosť o vegetariánskej strave, ktorá je oveľa chutnejšia a zdravšia. Dúfame,
že vás bude mystický dotyk starovekej Indie inšpirovať k poznaniu, že pre zdravie, chuť
a duchovný pokrok neexistuje nič lepšie než vegetariánske jedlo obetované Bohu.
Je to jednoduché a prináša to dokonalú radosť.

Vegetariánstvo je teda z védskeho hľadiska súčasťou čohosi vyššieho a úplne prirodzené
pre tých, ktorí chcú zdokonaliť svôj život. Védy nám hovoria, že Krišna, zdroj nekonečnéj
radosti, stvoril nespočetné živé bytosti k tomu, aby sa s nimi radoval. Ak už teda nasledujeme
védske učenie a stávame sa čistejšími oddanými, alebo len očisťujeme naše telo, získavame
z toho väčšiu radosť a zmenšujeme utrpenie vo svete okolo nás.

Viac informácií o tejto prevádzke nájdete TU