Jedna z najrušnejších bratislavských ulíc Obchodná sa tiahne od Michalskej brány po Kollárovo námestie.
Kedysi na tomto jej dolnom konci stála Schöndorfská brána, nazvaná podla prímestskej obce Schöndorf, ktorá sa v týchto miestach nachádzala.

Už v 13. storocí sa tu údajne usídlili maďarskí služobníci Hradu, neskôr na Obchodnej bývali prevažne vinohradníci. V mnohých domoch boli preto vybudované rozsiahle pivnice na uskladnenie moku.
Nie všetky sa však zachovali. V širokých podbrániach dvojposchodových domov mohli vinohradníci v určenom čase a za istých podmienok predávať vlastné víno.

Po prvej svetovej vojne sa skladba obyvateľov na Obchodnej značne rozšírila, stala sa frekventovanou obchodnou tepnou, usadili sa tu obchodníci a remeselníci.

Na Obchodnej (Schöndorfskej) ulici stál aj dom Mateja Ebeczkého, kde sa v roku 1578 zrodila vzbura proti mestskej rade. Na čele vzbury stál Ulrich Hauser. Mestskú radu zachránil iba miestodržiteľ a hradná posádka. Vyšetrovanie trvalo celý rok, vzbúrencov odsúdili na smrť, napokon ich však omilostili s podmienkou, že do roka rozpredajú celý svoj majetok a navždy sa vysťahujú z Prešporka.
Príčinou vzbury bola skutočnosť, že mestská rada neumožnila občanom nahotoviť si drevo, nakosiť trávu a loviť ryby.

Záložňa, hostince, vinice
Na Schöndorfskej ulici sa nachádzala prvá záložňa v Prešporku, ktorá vznikla v roku 1772. V časoch Korabinského tam v roku 1781 stál hostinec Čierny orol, za dnešným Zlatým jeleňom. Aj budova pošty siahala do tejto ulice. Na ľavej strane boli domáce vinice. Tu bol aj hostinec Koruna a na rohu Drevenej ulice (vľavo smerom do mesta) stál hostinec Jeleň.

Nemocenský spolok
Dnes sa na nej nachádza Prešporský všeobecný nemocenský spolok, ktorého cieľom je podporovať v chorobe svojich riadnych členov, postarať sa im o lekársku pomoc, lieky a iné potrebné liečebné prostriedky a v prípade úmrtia poskytnúť pozostalým určitý príspevok na pohreb.

Školy na Obchodnej
Na tejto ulici a na rohu Hurbanovho námestia sa nachádza Urbauerovej internátna verejná dievčenská základná a meštianska škola, ktorá má vynikajúcu povesť. Školu založila Žofia Urbauerová v roku 1857, po jej smrti ju prevzala jej dcéra Malvína Urbauerová a do konca života ju viedla so skvelou odbornou erudíciou a obozretnosťou.
 

• V 18. storočí mal na tejto ulici protestantskú základnú školu Martin Betrany. Navštevovalo ju do 60 žiakov, chlapci aj dievčatá. Škola sa viackrát sťahovala z domu do domu. Do roku 1769 v nej vyučoval Krištof Buchhofer. Po ňom tam učili starší študenti a dva roky aj krajčír Juraj Wegner. V roku 1773 bol učiteľom Jakub Gross.
   
• Na začiatku 17. storočia krátky čas slúžil dvor Schupfnerovho domu na Obchodnej ulici ako modlitebňa pre evanjelických veriacich.
   
• V roku 1683, 27. júla, vypálilo ulicu vojsko Thököliho, ktorý sa spriahol s Turkami.
   
• Ulica mala viacero verejných studní.
   
• Pozornosť si takisto zaslúži Prvé prešporské záhradníctvo Michala Brucknera, ktoré vynikalo najmä pestovaním ruží.
   
• Na ulici boli dva nadačné domy - základina Ferdinanda Langa a Samuela A. Royka.

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME.
© 2004 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
 

Portál obchodnaulica.sk Vám prináša v spolupráci s Jurajom Bartošom (bphoto@chello.sk),
 

  profesionálnym fotografom a autorom unikátnych historických

fotografií o Obchodnej ulici v Bratislave, výber niekoľkých historických pohľadov 
 

na túto obľúbenú ulicu v centre Bratislavy.

ÚŽASNA A INŠPIRATÍVNA KNIHA FOTOGRAFIÍ, KTORÁ
 

NIKDY NEVYŠLA V PAPIEROVEJ PODOBE!

Knihu možno zakúpiť TU

Juraja Bartoša ako fotografa odjakživa viac zaujímali ľudia
v celej šírke ich prejavov než jeho vlastné umelecké sebavyjadrenie.
 

Autor prezentuje v tejto knihe fotografické práce zo svojho najväčšieho dokumentaristického projektu
osemdesiatych rokov – Obchodná ulica v Bratislave.
Opäť sa okolo ústrednej témy voľne zoskupilo niekoľko fotografických sérií, 
ktoré ju priblížili z rôznych uhlov pohľadu. 

Do centra autorovej pozornosti sa dostali tí, ktorí „zaľudňovali“ túto ulicu – okoloidúci chodci,
ľudia čakajúci na zastávke, cestujúci v električke, obyvatelia z niektorých domov na ulici.

Popritom ho zaujímala architektúra ulice, vzhľad a zariadenie vnútorných dvorov,
výkladné skrine a interiéry obchodov, vnútrajšok vybraných bytov.

Bartoša vtedy aj dnes nadovšetko priťahovala pestrosť a rozmanitosť ľudskej existencie.